Ako sa stať úspešným rečníkom

Problém prehovoriť na verejnosti

V USA zrealizovali pred niekoľkými rokmi prieskum, z čoho majú ľudia najväčší strach. Výsledok bol zaujímavý: hovorenia pred skupinou poslucháčov sa ľudia boja viac ako smrti. Je to prekvapujúce, keď si uvedomíme, že pri prednášaní "nejde o život".

Jedna z príčin strachu z prednášania tkvie v nedostatočných komunikačných schopnostiach. Nejde ani tak o hovorenie, ako o schopnosť ustáť pohľady a pozornosť poslucháčov a udržať si svoj priestor. Jednoducho, z publika prichádza príliš mnoho energie, na ktorú nie sú zvyknutí.

Druhou príčinou strachu je obava pred zlyhaním: „Čo ak nezaujmem poslucháčov?

Čo ak dostanem okno?“ Pokiaľ prednášateľ nevie takúto myšlienku prijať bez negatívnych reakcií, bude pútať jeho pozornosť a strach mu bude zväzovať ruky. Pozornosť treba venovať poslucháčom, to je veľmi dôležitý predpoklad úspešného vystúpenia. Ak ste zaujatí poslucháčmi, nemáte čas na obavy.

Trému zvládnete cvikom

Tréma je prirodzená vec, hlavne u začínajúceho prednášateľa. A nie je na škodu, ak vás motivuje k práci na sebe, aby ste nič nenechali na náhodu. Škodlivou sa stáva vtedy, keď vám znemožňuje prejaviť sa tak, ako by ste chceli. Alebo vás dokonca odradí od vystúpenia úplne.

Najjednoduchší spôsob zvládania trémy je dobrá príprava. Hlavne treba začať a tréma prejde sama, je to už len vec nadobúdania skúseností. Samozrejme, tréning môže veľmi pomôcť - nie náhodou vodiči alebo piloti najprv trénujú na trenažéri, kým si sadnú do skutočného stroja. Keď máte niečo vopred "ohmatané", lepšie si s tým viete poradiť.

Ako pripraviť reč a zaujať publikum

Cieľom prezentácie určite nemá byť odovzdanie maximálneho množstva informácií poslucháčom - to často vyvolá opačný efekt. Príliš obsiahla prednáška bude ľudí nudiť a stratíte ich pozornosť úplne. Informácií treba pripraviť "tak akurát". Kľúčovým faktorom, aby ste zaujali a dosiahli úspech v prezentácii je, aby obsah vychádzal zo záujmov poslucháčov.

• Na začiatku prednášky upútajte pozornosť výnimočnou informáciou, zaujímavou otázkou alebo jednoducho použite príbeh z vlastnej praxe. 

• Zamerajte pozornosť na svoje publikum, udržiavajte s ním očný kontakt, nebojte sa usmiať a prejaviť emóciu. Hovorte zreteľne a zrozumiteľne, nebuďte monotónni. Ak je to možné vyhnite sa cudzím slovám alebo sa uistite, že im všetci rozumejú.

• Komunikácia nemá byť jednostranná, ak to situácia umožňuje, dovoľte ľuďom v rozumnej miere prejaviť  vlastné názory a skúsenosti.

• Zvážte, či vašu prezentáciu pomôže oživiť štipka humoru. Nesnažte sa však rozprávať dlhé vtipy, lepšie pôsobí ľahký bonmot alebo vhodný citát.

• Svoju prednášku rozčleňte do viacerých bodov a tieto ilustrujte príkladmi, vzorkami a štatistikami. Nákresy a vizuálne pomôcky pomáhajú poslucháčom porozumieť. Na záver môžete zaradiť stručné zhrnutie, zopakovať účel svojej prednášky a povedať kľúčovú myšlienku, ktorá má zostať ľuďom v pamäti.

 Ak prednášate často a chcete sa v tomto umení zdokonaliť, pomôže vám kvalitný seminár, kde získate cenné tipy a naživo natrénujete postupy.

Komunikácia je kľúčová schopnosť aj v dnešnom digitálnom svete

Schopnosť osobnej komunikácie, či už formou skupinovej prezentácie alebo rozhovoru dvoch ľudí, bude potrebná vždy. Aj v čase vyspelej telekomunikačnej techniky vyžadujeme na druhej strane živého človeka. Počítač nedokáže prejaviť porozumenie. Mnohokrát nepotrebujeme od druhých radu, len pochopenie a spolupatričnosť, ktorú nám žiaden stroj nedá.

 Schopnosť správne odovzdať myšlienku je pre úspech v živote rozhodujúca. Ľudia podporujú alebo nasledujú vodcov, ktorí dokážu preniesť svoje posolstvo tak, aby ľudí nadchlo a prijali ho za svoje.

 História je plná príkladov osobností, ktoré boli dobrými lídrami a dokázali veľké veci, väčšinou boli aj dobrými rečníkmi. Dobrá správa je, že sa to dá naučiť, a nie je to také ťažké, ako by sa mohlo zdať. Tak ako s jedlom rastie chuť, bude vám prednášanie s pribúdajúcimi skúsenosťami spôsobovať čoraz väčšie potešenie.

Článok publikovaný v časopise Goodwill 1-2/2010, copyright: Martin Mišík a Jana Škutková,