Jednou z vecí, ktoré ma do dôsledkov naučilo až vlastné podnikanie, bola potreba zachovať si určitý nadhľad a ľahkosť. Veci sa nedajú vynútiť a dosť neradostne sa dosahujú vtedy, keď stoja príliš veľa úsilia a potu. Pritom často zistíte, že keď máte v hlave jasný koncept, ako by vaše podnikanie malo vyzerať, deje sa to skoro automaticky.
Asi to znie trochu zvláštne, ale nechcem z toho robiť žiadnu mystiku. Nemyslím si, že vesmír sa hýbe presne tak, ako my snívame a skôr som ochotná veriť starému slovenskému "Bez práce nie sú koláče". Ale už dlhšie pozorujem, že čím viac radosti vo svojej práci zažívam, tým ľahšie ku mne prichádzajú projekty, na ktorých môžem a chcem pracovať. Akoby sa to, čo prestaneme naháňať, začalo dočahovať za nami samé.
Zo začiatku som mala strach z nevyplnených dní a ako každého začínajúceho podnikateľa ma prenasledovali obavy z nedostatku zákaziek. Ale po čase som pochopila, že dôležitejšie, než sa trápiť pochybnosťami, je využiť čas na plánovanie, prípravu a premýšľanie. Ako optimálne predstaviť svoje služby, ako vylepšiť webstránku, ako zozbierať nové kontakty a budovať databázy. A občas aj načerpať inšpiráciu pri úplne iných činnostiach než je práca, oddýchnuť si v prírode, pri športe alebo návštevou krásnej výstavy obrazov.
Skúste to. Keď urobíte krok späť a pozriete sa na svoju činnosť s odstupom, uvidíte možno perspektívne oblasti, ktoré sa vám doteraz strácali pred očami. Podnikateľské plány by sme nemali robiť len na najbližšie obdobie, ale občas sa zamyslieť aj nad tým, aká je vaša vízia na niekoľko rokov. A to sa ťažko darí v situácii, keď sa kuchár varí v kotlíku spolu s gulášom.